Článok

V rokoch 2021 a 2022 niekoľko mladých ľudí na Zaježovej uskutočnilo vzdelávaco - zážitkové dni, aby zvýšili povedomie ekologického pestovania a zručností účastníkov pri práci s drevom.

The story goes a few years back, when a group of people from ecovillages and youth centres around the whole Europe got together to create SOMETHING for introducing to the Youth the complex ideas of ecological lifestyle, community living, regenerative culture and alternative economy.

V apríli 2021 sa zúčastnil zástupca ekokomunity Sekier projektu "Networking for Sustainability and a Green Youth" v rámci programu ERASMUS+. 

Stravovanie tvorí dôležitú súčasť celkovej ekologickej stopy človeka. Vhodným výberom potravín dokážeme významne znížiť zaťažovanie prírody.  Pritom sa nemusíme nejak radikálne obmedzovať – z hľadiska ekologickej stopy nie je problémom, keď nie ste vegetariáni a možno prekvapivo ani to, keď konzumujete potraviny dopestované na druhej strane planéty.

Zastavaná plocha, kde ležia mestá, cesty, továrne,  orná pôda a pasienky, či plytké moria, vhodné na rybolov – toto všetko si predstavujeme ako priestor, ktorý potrebujeme k životu. Kľúčovú úlohu pre zachovanie modernej civilizácie však zohrávajú lesy. Nielen tie „naše“ v najbližšom okolí, ale najmä tropické pralesy v oblasti okolo rovníka. Šialené tempo ich likvidácie je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu a rastúcemu výskytu extrémneho počasia. Súčasťou tohto problému sme aj my – každý deň máme na stole potraviny, či využívame produkty, ktoré vznikli na úkor tropického pralesa.

Sú ekodediny a ekokomunity naozaj vzorom, ako žiť v súlade s prírodou? Existujú aj ozajstné dediny, či mestá, ktoré sa systematicky snažia zredukovať svoju ekologickú stopu? Môže viesť kupovanie “zelených“ výrobkov k ešte väčšiemu konzumu? Odpovede na tieto otázky nájdete v ďalšom zo série článkov o ekologickej stope.

Krajiny, ktoré majú malú ekologickú stopu, nie sú vo všeobecnosti práve najatraktívnejšie miesta na život. Málokto by sa dobrovoľne vysťahoval do Burundi, Pakistanu, či Myanmarska, aby tak znížil zaťažovanie prírody svojou existenciou. Ľudia tam  žijú v nedobrovoľnej skromnosti a vo všeobecnosti nie sú šťastní. Sú však štáty, kde ľudia dokážu žiť dôstojný a spokojný život bez toho, aby nadmerne zaťažovali našu planétu? Odpoveď na túto otázku budeme hľadať v ďalšom zo série článkov o ekologickej stope. Porovame v ňom niekoľko krajín, vrátane Slovenska, USA, či Ruska z hľadiska rôznych kritérií, aby sme našli tú, ktorá by mohla byť vzorom pre ostatné. Víťaz tejto "súťaže" bude možno pre mnohých prekvapením.

Z predchádzajúceho článku zo série o ekologickej stope sme sa dozvedeli, že spotreba priemerného obyvateľa planéty nerastie. V rozvinutých krajinách je konzumný životný štýl kompenzovaný väčšou efektivitou pri využívaní energií a surovín, recykláciou a pod. Problém je však v tom, že rýchlo rastie počet obyvateľov planéty a tým sa pre každého z nás znižuje podiel na prírodných zdrojoch. Môžu teda za problémy s narušením stability životného prostredia a klímy krajiny, kde majú rodiny veľa detí? Takéto zjednodušenie by bolo veľmi zavádzajúce. Pozrime sa však na to bližšie – ktoré krajiny sú zodpovedné za to, že prekračujeme hranicu stability ekosystému našej planéty?