Ekologická stopa: Ostrovy udržateľnosti

Ekodediny a ekokomunity

Aj v krajinách, ktorých ekologické stopy vysoko prekračujú biokapacitu Zeme, existujú iniciatívy, ktoré sa snažia poukázať na to, ako tento negatívny jav zmeniť. Ekodediny sú sídla, ktorých cieľom je byť modelom trvalo udržateľného fungovania spoločnosti. Predvádzajú systémový prístup k riešeniu ekonomických, ekologických a sociálnych problémov súčasne so zvyšením celkovej kvality života jednotlivcov. Vznikajú buď obnovou zanikajúcich dedín, alebo ako projekty „na zelenej lúke“.  Na rozdiel od bežných dedín sú to umelo vytvorené spoločenstvá niekoľkých desiatok ľudí, ktorí do veľkej miery spolupracujú pri zabezpečovaní svojich životných potrieb.

Kruh znázorňujúci holistický prístup v ekodedinách

Ekodediny a iniciatív k nim smerujúcich, je v Európe niekoľko desiatok (databázu, ktorá zahrňuje mnohé z nich nájdete napr. na www.gen-europe.org ). Sú veľmi rôznorodé, v rozličných štádiách vývoja a s vlastnými prioritami. Najpokročilejšie z nich sú plnohodnotnými sídlami so stovkami obyvateľov, vysokou mierou energetickej a potravinovej sebestačnosti, inovatívnymi mechanizmami rozhodovania a riešenia konfliktov, s vlastnými firmami, školami a obchodmi, sú centrami kultúrnych a vzdelávacích aktivít. Ekodediny sú inkubátormi nových inovatívnych postupov v energetike, stavebníctve, poľnohospodárstve, ekonomike, školstve, politike – čiže vo všetkých oblastiach spoločnosti. Každý projekt je osobitý a má svoje špecifiká.

Mnohé z nich sú združené v rámci medzinárodnej siete „Global Ecovillage Network“ (GEN). Cieľom GENu je podporovať  výmenu skúseností a informácií medzi nimi, podporovať spoluprácu a šíriť ideu ekodedín v spoločnosti. Pripravuje množstvo seminárov, vzdelávacích programov, vydáva časopisy a knihy, publikuje informácie a databázy na internete.

Ekologická stopa ekodedín

Po vzniku koncepcie ekologickej a uhlíkovej stopy si niekoľko ekodedín nechalo vypracovať štúdie o svojej spotrebe zdrojov. Škótska ekodedina Findhorn, anglický BedZed, aj americká Ithaca dosiahli v porovnaní s národným priemerom polovičnú veľkosť ekologickej stopy.

Graf: Výsledok nemeckého prieskum tvorby emisií CO2 v rôznych alternatívnych spoločenstvách^[1]

Nemecký prieskum uskutočnený univerzitou v Kasseli sa zameral na prepočet emisií CO2 v troch nemeckých alternatívnych spoločenstvách. Najlepší výsledok dosiahla ekodedina Sieben Linden – projekt, ktorý je známy aj priekopníctvom v oblasti využitia slamených balíkov ako stavebného materiálu. Práve vďaka extrémne nízkym nákladom na zabezpečenie bývania mali o 72% nižšiu ekostopu, ako bol nemecký priemer. Zaujímavý je aj fakt, že vyhranene ľavicová Komúna Niederkaufungen mala tiež relatívne malú ekostopu, aj keď v tom čase environmentálne záležitosti neboli jej prioritou. Bolo to vďaka vysokej miere zdieľania a spolupráce medzi 80-imi členmi komúny. Poukázali tak na dôležitý fakt, že jedným z dôvodov nadmernej spotreby je vysoká miera individualizmu v spoločnosti.

Ako však z uvedeného grafu vyplýva, ani jedno zo skúmaných spoločenstiev sa nedostalo na hranicu trvalej udržateľnosti z pohľadu emisií CO2. Prieskum odhalil, že je to najmä kvôli nákladom na mobilitu a zabezpečovanie potravín. Aby bola komunita potravinovo sebestačná, potrebuje dosiahnuť určitú veľkosť. Podobne je to aj s nákladmi na dopravu – tie rastú napríklad aj v prípade, keď miestni ľudia nemajú prácu v komunite a musia za ňou dochádzať, alebo v prípade, že musia voziť deti do škôl v okolitých dedinách, či mestách.

Progresívne trendy v mestách a obciach

Ak by si stratégiu znižovania ekologickej stopy osvojili väčšie obce, či mestá, mali by ešte väčší potenciál na dosiahnutie trvalo udržateľnej úrovne pri vysokej kvalite života. Príkladom môže byť novozélandské mestečko Kaikoura. Táto turistami hojne navštevovaná lokalita v snahe o zachovanie atraktívneho prostredia podnikla viacero krokov na ochranu prírody – redukuje a v rastúcej miere triedi odpad, zmenšuje množstvo vyprodukovaných emisií a škodlivín, rozširuje chránené oblasti.  Aj vďaka tomu Kaikoora získala ako prvá na svete certifikát „Green Globe“, ktorý udeľuje Svetová rada pre turistiku a cestovanie (The World Travel and Tourism Council) na základe kritérií stanovených Agendou 21.

Rozširuje sa aj hnutie „Transition Initiatives“ – Iniciatívy premeny. Filozofia tejto iniciatívy je založená na fakte, že mestá a obce treba zbaviť závislosti na fosílnych palivách, a to najmä z dôvodu ich možného nedostatku v blízkej budúcnosti. Súčasne takto chcú riešiť problém nadmerných emisií skleníkových plynov. Dosiahnuť to chcú podporou lokálnej ekonomiky – miestnych farmárov a podnikateľov, rozširovaním verejnej dopravy, propagáciou životného štýlu, ktorý nie je založený na konzume. Využívajú pri tom rôzne nástroje, vrátane ekonomických – anglické mestečko Totnes, či austrálske Maleny si zaviedli vlastnú menovú jednotku. Toto hnutie je najrozšírenejšie vo Veľkej Británii, zapojilo sa tam do neho už niekoľko desiatok miest a obcí.

Na stránke www.transitionnetwork.org bolo v novembri 2014 zaregistrovaných 1196 iniciatív premeny z celého sveta.

Aj keď sú tieto skupinové iniciatívy iba kvapkou v mori a samé osebe nemajú veľký vplyv na klimatické zmeny, pre budúcnosť našej planéty sú veľmi dôležité. Z hľadiska jednotlivca poskytujú inšpiráciu ku konkrétnym krokom v zmene životného štýlu a aj mnohé praktické rady a z hľadiska štátov poskytujú návod, ako riešiť environmentálne, ale aj sociálne, či ekonomické problémy.  

Nadnárodné iniciatívy

Existuje množstvo ďalších hnutí a iniciatív, ktoré sa priamo, či nepriamo pracujú na tom, aby bol odstránili nepomer medzi ekologickou stopou ľudstva a biokapacitou Zeme. Rozvojová a humanitárna pomoc rozvojovým krajinám, ako aj mierové iniciatívy napomáhajú ku stabilizovaniu situácie v krajinách, ktoré sú rozorvané konfliktmi. Stabilita je základom toho, aby sa v nich zastavil nadmerný rast populácie a tým aj tlak na životné prostredie. Navyše, každá vojna so sebou prináša bezohľadné ničenie nielen človekom vytvorených hodnôt, ale aj prírody.

Ropné polia horiace zapálené ustupujúcou Irackou armádou v roku 1991 zvýšili emisie CO₂ v tomto roku o 2%. Emisie oxidov síry boli vyššie ako emisie polovice elektrární v USA^[2]

Dôležité je uvedomiť si aj to, že pôvodnou príčinou vojnových konfliktov v mnohých krajinách sú vzácne prírodné suroviny, ktoré sú exportované a využívané v ekonomicky rozvinutých krajinách. Preto by sme mali poznať  „životný cyklus“ tovarov, ktoré nakupujeme.

Všetky zmeny spoločností stoja na malých zmenách v správaní konkrétnych ľudí. Zjednodušene sa dá povedať, že o našej budúcnosti rozhoduje aj to, ako míňame peniaze. Pokiaľ sa o pôvod výrobkov budú zaujímať ľudia, ktorí ich nakupujú, svoj prístup budú musieť zmeniť aj korporácie, ktoré ich vyrábajú a predávajú. Z tohto predpokladu vychádzajú mnohé nadnárodné iniciatívy.
 

Fair Trade Spravodlivý  obchod	Environmentálne vhodný produkt – slovenská značka	Environmentálne vhodný produkt – označenie EÚ	FSC certifikát – drevo z dobre a zodpovedne obhospodarovaných lesov	Ekologické poľnohospodárstvo – označenie EÚ	Ekologické poľnohospodárstvo – slovenská značka	Spotrebič vyrobený z dôrazom na energetickú úspornosť – označenie EÚ

Obrázok: Niektoré označenia environmentálne vhodných výrobkov

Značky ako Fair-trade (Spravodlivý obchod), FSC, Bioprodukt a pod. majú za cieľ garantovať presne stanovené pravidlá pre výrobcov, či obchodníkov. Napríklad značka Fair Trade ubezpečuje, že farmári, či remeselníci z rozvojových krajín, ktorí sú zapojení do tohto systému, dostanú za svoju prácu spravodlivú mzdu, teda, že ich práca nie je zneužívaná. Súčasne však musia dodržať určité zásady, vrátane ochrany životného prostredia. Logo FSC označuje drevo pochádzajúce z environmentálne vhodne obhospodarovaných lesov, Energy Star výrobky, ktoré majú nadštandardnú energetickú úspornosť.

Zelené odpustky

Treba však vedieť rozlíšiť značky, ktoré sú naozaj zárukou kvality a značky, ktoré vznikli v marketingových oddeleniach firiem, či lobbystických skupín. Nie je totiž výnimkou, že predponou „eko“ sú označené aj produkty, ktoré nemajú s ochranou životného prostredia nič spoločné (tzv. greenwashing).

Navyše, podľa odborných štúdií psychológov, majú ľudia po tom, ako nakupovali „zelené produkty“, či dali peniaze na charitu, tendenciu podvedome to kompenzovať zvýšenou spotrebou nadbytočného tovaru^[3]. Podľa inej štúdie zase ľudia, ktorí si zateplili domy, majú sklony k vyššiemu plytvaniu energiou^[4].

Cnostné správanie  povzbudzuje predstavu, že človek si luxus zaslúži a to dokonca aj za cenu morálnych prehreškov. Vzniká tak tzv. jo-jo efekt, podobne, ako pri snahách o redukciu obezity rôznymi diétami. Marketingoví špecialisti sú si týchto ľudských slabostí vedomí a dokážu ich využiť v prospech firiem, pre ktoré pracujú. Aj keď prieskumy dokazujú, že závislosť ľudí na nadmernej spotrebe a konzumnom správaní má hlboké korene, je možné zbaviť sa jej, len si to vyžaduje hlbší prístup. Označovanie výrobkov je pozitívny trend, pretože rozširuje informovanosť a možnosti voľby zákazníkov, ale najdôležitejšie je podporovať zmeny v hodnotovom rebríčku spoločnosti. Environmentálne zodpovedné správanie by malo byť prirodzenou súčasťou našej výchovy a vzdelávania, tak aby sme si ani neuvedomovali, že konáme eticky.   

V tomto aj predchádzajúcich článkoch zo série o ekologickej stope sme sa zameriavali na pohľad na túto tému „zhora“ – na úrovni celej planéty, jednotlivých krajín, či komunít. Vďaka tomu vieme, v čom je problém a aspoň sčasti aj to, kde hľadať riešenia. Všetky zmeny však začínajú na úrovni jednotlivcov. Ekologickú stopu je možné merať aj pre konkrétnych ľudí a ovplyvňujeme ju svojimi každodennými rozhodnutiami. Pri nich by vám mohli pomôcť ďalšie články z tejto série, v ktorých sa budeme zaoberať ekologickou stopou v súvislosti so stravovaním, bývaním, či cestovaním.