Fenomén youtuberov na internete zasiahol aj pubertiakov v Zaježovej. Ich záujem o moderné mediá a motivácia k tvorbe vlastných videí sú veľké. Vďaka podpore z fondu Hodina deťom majú deti možnosť tvoriť videá modernými technickými prostriedkami a za asistencie skúsených profesionálov. Videoklipy z ich dielne Vám predstavia Zaježovú z netradičného uhla pohľadu.
Stravovanie tvorí dôležitú súčasť celkovej ekologickej stopy človeka. Vhodným výberom potravín dokážeme významne znížiť zaťažovanie prírody. Pritom sa nemusíme nejak radikálne obmedzovať – z hľadiska ekologickej stopy nie je problémom, keď nie ste vegetariáni a možno prekvapivo ani to, keď konzumujete potraviny dopestované na druhej strane planéty.
„Zdravím z Kvéty v Pakistane. Práve v tejto chvíli bolo počuť muezína ako vyzýva na modlitbu. Dorazili sme sem včera po trase Bratislava – Arad – Bukurešť – Istanbul – Teherán – Esfahán – Zahedán – Taftan – Kvéta.“ – takto sa začínal prvý email, ktorý som poslal kamarátom z cesty do Indie. Po 15 rokoch sa k tejto ceste vraciam v spomienkach. Téma „migrácie“ v súčasnej spoločnosti nečakane silno ožila a aj keď my sme migrovali dočasne, z iných dôvodov, iným spôsobom a najmä opačným smerom, základný motív stretu a spoznávania sa rôznych kultúr je spoločný. Po predchádzajúcom príspevku, kde som popisoval dôvody a prípravu cesty sa teraz zameriam na cestu samotnú, na to, ako sme sa dostali za pár dolárov až na hranice Indie.
Spolu s ďalšími dvomi ľuďmi zo Zaježky som sa začiatkom októbra 2015 zúčastnil seminára vo francúzskej ekodedinke Le Viel Audon. Toto zaujímavé miesto, ako aj náplň ich pobytu v nej Vám predstavujem formou malej fotogalérie.
Vďaka podpore z programu Hodina deťom, ktorý spravuje Nadácia pre deti Slovenska sme mohli v týchto dňoch začať projekt "Youtuberi z lazov". Jeho cieľom je naučiť deti zo Zaježovej vo veku 10-15 rokov pracovať s modernými multimediálnymi prostriedkami.
V časopise Naozaj sme v každom čísle zverejnili text, ktorý zachycuje jeden deň osloveného obyvateľa Zaježovej alebo jej okolia. Cieľom je priblížiť Vám nielen každodenný život na Zaježke, ale aj rôznodosť ľudí, ktorí tu bývajú. Teraz sme vytiahli z archívu príspevok Hanny Schneiderovej z jesene 2012.
(OZNAM JE UŽ NEAKTUÁLNY!) Partnerská ekokomunita Suderbyn sídliaca na švédskom ostrove Gotland hľadá dobrovoľníka, ktorý by tam nastúpil na ročný pobyt v rámci Európskej dobrovoľníckej služby (je to súčasť grantového programu EÚ nazvaného Erazmus+). Vďaka podpore bude mať dobrovoľník pokryté všetky životné náklady vrátane malého vreckového.
Ťažko je mi uveriť, že pred pár dňami uplynulo už 15 rokov od cesty, ktorá tak veľmi ovplyvnila môj pohľad na svet. Začiatkom septembra roku 2000 som sa spoločne s kamarátkou Dankou vydal krížom cez Áziu až do ďalekej Indie. Cestovali sme vlakmi a autobusmi, takže sme spoznali nielen túto exotickú krajinu, ale po ceste aj niekoľko ďalších. O našom putovaní som písal priebežne emaily kamarátom a jeden z nich ich začal zverejňovať na internete. Ohlasy na tento môj cestopis boli dobré, tak ma napadlo, že tieto staré zápisky z cesty prepracujem, doplním fotkami a zverejním na svojom blogu na stránke Zaježky. Možno aj teraz, po rokoch, niekoho namotivujú k spoznaniu krajín, kde je život podstatne iný, ako vo vyspelej Európe.
Zastavaná plocha, kde ležia mestá, cesty, továrne, orná pôda a pasienky, či plytké moria, vhodné na rybolov – toto všetko si predstavujeme ako priestor, ktorý potrebujeme k životu. Kľúčovú úlohu pre zachovanie modernej civilizácie však zohrávajú lesy. Nielen tie „naše“ v najbližšom okolí, ale najmä tropické pralesy v oblasti okolo rovníka. Šialené tempo ich likvidácie je jedným z najväčších problémov súčasnosti. Významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu a rastúcemu výskytu extrémneho počasia. Súčasťou tohto problému sme aj my – každý deň máme na stole potraviny, či využívame produkty, ktoré vznikli na úkor tropického pralesa.
Pred pár dňami vyšiel v Hospodárskych novinách článok o Zaježke. Novinárke odpovedal Juro Hipš a ako zvyčajne, zameriava sa na vyjasnenie niektorých nepresných predstáv ohľadom života na zaježovských lazoch. Pani novinárka v pomerne krátkom, ale dobre napísanom texte, výstižne zachytila podstatu Jurovho odkazu. Najmä ak Zaježku nepoznáte priamo z osobnej návštevy, oplatí sa ho prečítať. Nájdete ho tu: http://style.hnonline.sk/vikend-140/bratislavu-vymenil-za-lazy-a-nelutuje-906196
